Minca od NGC s hodnotením MS62.
Kópia s intenzívne zachovaným leskom pozadia.
Kolaps napoleonského systému v Európe, iniciovaný Napoleonovou porážkou v moskovskej kampani v roku 1812, mal priame dôsledky na následné udalosti v Krakove a jeho okolí. Po tom, čo Rusko od roku 1813 získalo dovtedy Varšavské vojvodstvo, cár Alexander I. plánoval udržať si kontrolu nad celým Poľskom vrátane Krakova, bývalého srdca Jagelovcov.
Od mája 1813 do októbra 1815 bol Krakov pod ruskou okupáciou, pričom si zachoval formálnu príslušnosť k Varšavskému vojvodstvu a uplatňoval zákony z napoleonskej éry. Mestské úrady a departementálnu prefektúru kontrolovalo dočasné ministerstvo vnútra pôsobiace pod vedením ruskej Najvyššej národnej rady. Je zaujímavé, že ani ruská okupácia, ani Viedenský kongres, dokonca ani samotná likvidácia Varšavského kniežatstva neprerušili činnosť mestskej rady v Krakove.
Podľa Michala Bączkowského bola existencia takejto rady výhodná pre ruské úrady, pretože nezasahovali do každodenného riadenia na tejto úrovni a prítomnosť takejto inštitúcie znižovala odpor miestneho obyvateľstva voči zahraničnej správe. Rada si zachovala lojalitu voči novým úradom, aj keď niektorí jej členovia mali napoleonské sympatie, ktoré však s postupnými Napoleonovými porážkami slabli.
Posledné zasadnutie rady sa konalo 9. novembra 1815, keď už bolo prijaté rozhodnutie o zriadení slobodného mesta Krakov. V novembri toho istého roku funkcie mestskej rady a departementálnej prefektúry dočasne prevzala Organizačná komisia, ktorá však v praxi nezohrávala významnejšiu úlohu pri riadení mesta, pretože 20. novembra toho istého roku sa konalo prvé zasadnutie Správneho senátu slobodného mesta Krakov, ktorý prevzal riadenie Krakova aj nového štátu. Podľa M. Bączkowského formálny štatút mesta nebol úplne jasný ešte na jeseň 1815. Hoci Varšavské kniežatstvo bolo formálne zrušené a Krakov sa stal slobodným mestom, nový štatút bolo ešte potrebné vyjasniť.
