Veľmi vzácny dukát Jána Olešnického z mincovne Zloty Stok z roku 1564.
Typ dukátu zavedený mincovňou v Zlotom Stoku v roku 1563, razený len tri roky. Ročník 1564 je druhým a predposledným ročníkom tejto emisie.
Odroda s nápisom REICHSTENI končiacim na reverze.
Mierne ohnutý, ale pozadie s dostatočným mincovým leskom, najmä na hrebeňovej strane.
Prvá aukčná ponuka na poľskom trhu pre tento ročník a túto odrodu.
Takýto vzácny sliezsky dukát nebol na aukčnom trhu v Poľsku zaznamenaný už dlho, čo nám umožňuje s istotou predpokladať, že vzrušenie počas aukcie bude minimálne také veľké ako vzácnosť prezentovanej mince.
Jedna z najsilnejších položiek našej limitovanej aukcie!
Averz: poprsie kniežaťa Jána s reťazou symbolizujúcou dôstojnosť panovníka otočené doľava.
IOHAN-D-G-DVX-MVN-SL-OL-CO-GL
Reverz: erb v podobe piatich jednoduchých samostatných štítov, v hornej časti sú dva zahnuté štíty Olešnického a Ziębického kniežatstva, v strede letopočet 15-64, oddelený štítom Poděbrad, dole je štít Dolného Sliezska a Klodzkej župy
MINCE-AVRE-NOVA-REICHSTENI
Priemer 22 mm, hmotnosť 3,41 g
format_quoteJán, zvaný "Oleśnicki", bol tretím synom Karola I., narodil sa 4. novembra 1509 v Oleśnici. Ján sa 20. februára 1536 v Krakove oženil s Krystynou Szydłowieckou, dcérou krakovského kastelána Krystyna. Vojvoda Ján spočiatku spoluvládol s Henrichom II, Jurajom III a Joachimom, ktorý sa v roku 1542, keď sa stal brandenburským biskupom, vzdal práv na vojvodstvo, ale ponechal si vojvodský titul. Henrich II. zomrel v roku 1548 a po smrti jeho posledného brata Juraja III. v roku 1553 začal Ján v Olešnici samostatne vládnuť. Odvtedy nastáva obdobie pomerne dlhej stabilizácie a rastu bohatstva mesta a zároveň aj panovníka, ktorý po získaní časti vena svojej manželky Kristíny začína prestavovať olešnický hrad. V roku 1551 knieža kupuje od legnického kniežaťa Fridricha III. ziębnické kniežatstvo, ktoré mu bolo v roku 1542 zastavené za 40 000 guldenov. Po smrti svojho posledného brata (Juraja III.) v roku 1553 prevzal plnú moc v kniežatstve a začal raziť dukáty so svojou podobizňou v zlatníckej mincovni. Prvá minca s podobizňou kniežaťa Jána bola vyrazená v zlatokope v roku 1553 pod dohľadom mincmajstra Michala Stolza (iniciála S M). Po smrti svojej manželky Krystyny Szydłowieckej /1555/ sa 52-ročný knieža 8. septembra 1561 oženil s Markétou Brunšvickou. Knieža Ján Poděbrad zomrel 28. 2. 1565 v Olešnici vo veku 56 rokov a bol pochovaný v krypte hradného kostola v Olešnici. Jeho dedičom bol jediný syn Karol Krištof, ktorý po otcovi zdedil zadlžené Ziębické kniežatstvo a časť kniežatstva Olešnica. Dňa 13. novembra 1568 Karol Krištof predal svoju časť Olešnického vojvodstva bratom bratrancom: Henrichovi III. a Karolovi I. v nádeji, že po získaní dedičstva po svojej matke Kristíne tieto pozemky odkúpi. Karol I. sa nedožil získania toľko očakávaného podielu z dedičstva vena svojej matky Kristíny. Knieža zomrel 17. marca 1569 v Olešnici po komplikáciách na angínu. Príčina jeho smrti však ležala hlbšie, v jeho psychike. Ako sa píše v epitafe v olešnickej bazilike, ktorú založila kniežacia sesternica Barbara von Biberstein, "ten, ktorého smrteľný život, zrodený z tela najváženejšieho a najstaršieho rodu, bol oslabený a napokon zlomený v samom rozkvete života, viac starosťami vyplývajúcimi z prekliatej chamtivosti úžerníkov než chorobami"format_quote
