Veľmi vzácny kríženec brestského dukátu "troch bratov" vyrazený averznou pečiatkou ročníka 1656.
Odroda s nápisom FRATR: na averze a WOLAV na reverze, po stranách orla iniciály E-W Eliáša Weissa, správcu Brestskej mincovne v rokoch 1657-1662.
V odbornom katalógu "Spoločné razby troch bratov 1651-1662", autor Marcin Grandowski, odroda so stupňom vzácnosti R6, čo znamená 16-22 autorovi známych kusov.
Opravený exemplár, jemne ohnutý.
Fragmenty mincovej sviežosti a správny detail.
Zlato, priemer 22 mm, hmotnosť 3,39 g
Pán Marcin Grandowskim vo svojom katalógu "Spoločná razba troch bratov 1651-1662" píše o razbe "troch bratov" nasledovné: "...Pri prevzatí spoločnej vlády v Brzegskom a neskôr Legnickom vojvodstve nemali traja bratia právo raziť vlastné mince. Tieto práva stratili počas vlády Jána Kristiána a jeho brata Juraja Rudolfa. Dňa 26. júna 1623 vydal cisár Ferdinand II. nariadenie, že jedinou aktívnou mincovňou v Sliezsku zásobujúcou Dolné a Horné Sliezsko má byť cisárska mincovňa vo Vroclave. Zároveň mali ukončiť činnosť ostatné sliezske mestské a vojvodské mincovne. Toto nariadenie malo ukončiť menový chaos, ktorý vznikol razením neúplných mincí. Značné vojnové náklady však viedli k tomu, že ešte v tom istom roku bolo otvorených päť sliezskych mincovní v Glogowe, Zagani, Nysi, Opole a Raciborzi, ktoré začali zaplavovať trh 24-karátovými mincami.
Traja bratia, stále bez cisárovho povolenia, ktoré však čoskoro získali, založili v roku 1651 mincovňu v Brzegu, kam presunuli mincovňu z Oławy založenú ich otcom v roku 1621. Sídlo brzegskej mincovne, ktorej činnosť kniežatá obnovili, sa nachádzalo v bezprostrednej blízkosti rieky Odry v komplexe budov bývalého kláštora svätého Antona na Garbarskej ulici. Na tomto mieste existovala až do roku 1714, čím sa stala najdlhšie fungujúcou piastovskou mincovňou v Sliezsku."
