Denár vyrazený jedným z monetárnych triumvirov v roku 85 pred n. l., Luciom Juliom Bursiom.
Minca v platni GCN s poznámkou AU50.
Rímska republika
L. Iulius Bursio (85 pred Kr.), denár 85 pred Kr., mincovňa Rím
Averz: hlava Apolóna Veiovisa vpravo, za hlavou trojzubec a hlava býka
Reverz: Viktória v kvadrige vpravo, pod koňom DV, v časti L-IVLI-BVRSIO
Priemer 20 mm
Vystavený denár bol vyrazený v čase, keď Rím ukončoval svoju prvú vojnu s Mithridatom VI. a v samotnom meste boli populárni konzuli: Lucius Cornelius Cynna a Gnaeus Papyrius Carbo sa pripravovali na stret so Sullom, ktorý sa vracal z východu. Menovými úradníkmi (lat. tresviri monetales) boli v tom čase Mn. Fonteius a L. Iulius Bursio - ten druhý z rodu Júliovcov, ktorí mali osobitný kult pre legálne italické božstvo Veiovis, dovtedy bežne stotožňované s Apollom. Z ďalšej vetvy tohto rodu pochádzal Gaius Julius Caesar, ktorý v roku 85 pred n. l. osirel po svojom otcovi a ako 15-ročný sa postavil na čelo rodiny.
