Hrdina 14. prémiovej aukcie!
Veľkolepý toliak z roku 1769, známy len z 5 zachovaných exemplárov a v prezentovanej pečiatkovanej variante len z dvoch!
Unikátny, mimoriadne vzácny a zároveň najvzácnejší obehový toliak Stanislava Augusta Poniatowského.
Vyrazený v extrémne nízkej, najnižšej razbe zo všetkých SAP toliarov! Náklad bol len 1 501 kusov, pričom pre porovnanie, za vzácny považovaný 1776 bol vyrazený v počte 47 468 kusov.
Variant s bodkou za písmenom D na averze a s odlišnými dubovými a palmovými vencami, po stranách Rád bieleho orla, iniciály IS Jána Stockmana, správcu varšavskej mincovne. Ponúkaný variant je v súčasnosti známy len zo zbierky Czapských a nachádza sa v Národnom múzeu v Krakove.
Letopočet, ktorým sa okrem Czapského múzea nemôže pochváliť žiadna iná zbierka vrátane Národného múzea vo Varšave. Nie sú nám známe ani súkromné zbierky, ktoré by mali vo svojich fondoch ročník 1769.
V katalógu dua Parchimowicz-Brzeziński je položka ocenená ako c.a. (amatérska cena), zatiaľ čo v Tyszkiewiczovom cenníku je to 200 mariek, pričom ďalší najdrahší Poniatowského toliare je ocenený na 40 mariek. Napríklad veľmi vzácny gdanský toliak Jána III Sobieskeho z roku 1685, ktorý v Tyszkiewiczovi pravidelne dosahuje ceny nad 100 000 PLN, je tiež ocenený na 40 mariek.
Začiatkom 20. storočia sa na aukcii organizovanej Ottom Helbingom v Mníchove v roku 1904 (položka 1491) objavil aj jeden toliak tohto ročníka, ktorý sa predával spolu so zbierkou Zygmunta Chelminského, bohatého zemana zo Szarawky v Podolí. O štyri roky neskôr, v roku 1908, sa vo Frankfurte konala aukcia, na ktorej sa dražili mince zo zbierky Otta von Kubického z Varšavy. Išlo o najväčšiu a najrozsiahlejšiu zbierku poľských mincí, ktorá obsahovala takmer 6 000 kusov vrátane mnohých rarít a unikátov. Medzi nimi bol aj toliarový minca z roku 1769 (položka 1688), ktorá sa po viac ako storočnej prestávke opäť dostala do dražby (Aukce Niemczyk 2014).
Položka, ktorá sa v prezentovanom ročníku za viac ako storočie na svetovom aukčnom trhu objavila len dvakrát. Prvá ponuka pochádza zo 6. aukcie Old Shop Auction z roku 2022, kde sa za 138 000 PLN predal tolar z roku 1769 v stave zachovalosti NGC VF35 . Druhá ponuka je z aukcie Niemczyk, z roku 2014, kde bol vydražený tolar 1769 ex. Kubicki v stave zachovalosti +2, bol predaný za 195 500 PLN.
Krásne zachovalá minca s prakticky neobíhanými detailmi. Reliéf averzu bez výraznejších stôp obehu, bez odrenín líc a obočia typických pre tieto mince. Averz s drobným justovaním a výraznejším trením pozadia, ale stále s jasne viditeľným hodinovým leskom! Reverz absolútne mincový s intenzívne zachovaným zrkadlením pozadia. Vynikajúca minca s jemnou patinou.
Numizmat, ktorý je snom každého zberateľa mincí SAP a kráľovského Poľska. Ponúkaný exemplár je nielen mimoriadne vzácny, ale aj pozoruhodne zachovalý na mincu tejto triedy. Jediný zápis tejto razby za posledné storočie nás vedie k presvedčeniu, že potrvá ešte ďalšie storočie, kým sa naskytne príležitosť súťažiť o najvzácnejší obehový tolar kráľa Stanislava Augusta Poniatowského!
Minca je ponúkaná s vyváženou a primeranou minimálnou cenou, ktorá len odráža hodnotu numizmatickej mince spred viac ako desiatich rokov. Bude na záujemcoch, aby doplnili jej hodnotu na základe trhových trendov za posledné desaťročie.
Rozhodne odporúčame! Skvelá minca!
Averz: hlava kráľa s opaskom vo vlasoch, otočená doprava
STANISLAUS AUGUSTUS D G REX POL M D LITU
Reverz: päťcípy štít pod korunou, okolo ktorého je veniec z dubových listov a palmových listov ovinutých šerpou, pod krížom Rádu bieleho orla
X EX MARCH PURA COLONIEN 1769
Priemer 39 mm, hmotnosť 27,96 g
Počas prvých dvoch rokov vlády Stanislava Augusta fungovali mestské mincovne v Gdansku a Toruni (1765 a 1766). Tieto mestá ich však boli nútené zatvoriť. Dôvodom bol zámer kráľa vymaniť sa z peňažného chaosu, ktorý zostal zo saského obdobia, a zaviesť nový peňažný systém. Reforma vstúpila do platnosti v roku 1766 a do peňažného obehu republiky sa dostali drobné a plnohodnotné mince: dukáty, toliare, zloté, groše a ich zlomky a násobky. Skutočnosť, že išlo o plnohodnotné mince, spôsobila, že boli stiahnuté z trhu a pretavené do pruských mincí nižšej kvality. Z tohto dôvodu bol menový systém dvakrát revidovaný, okrem iného aj zmenou kurzu razby (1787 a 1794). Počas vlády Stanislava Augusta boli v prevádzke dve štátne mincovne: krakovská a varšavská.
Varšavská mincovňa razila toliare podľa troch rôznych mincových poriadkov. Menový systém zavedený v roku 1766 stanovil výrobu 10 toliarov z jednej kolóny rýdzeho striebra (233,8123 g). Tie mali hodnotu 8 zlatých. Vážili 28,057 g a obsahovali 23,381 g čistého zlata. Čoskoro sa ukázalo, že mince vydané varšavskou mincovňou zodpovedajúce tejto norme boli príliš kvalitné. Boli hromadne sťahované z trhu a vyvážané do zahraničia a neskôr boli razené do pruských toliarov, ktoré boli z hľadiska obsahu striebra oveľa horšie. Poľské mincovne reagovali v roku 1787 znížením štandardu toliarov a poltolárov. Teraz sa mali raziť v trinástom halierovom striebre, mali vážiť 27,570 g (poltaláre - 13,785 g) a obsahovať 22,401 čistého striebra (poltaláre - 11,200 g). Smer reformy bol správny. Hĺbka zmien sa však ukázala ako nedostatočná. Poľské toliare boli naďalej lepšie ako pruské. Vyššie opísaný postup ich sťahovania z trhu a pretavovania do horších mincí bol stále výhodný. Posledná reforma bola zavedená počas Kościuszkovho povstania. Toláre z rokov 1794 a 1795 už mali hodnotu 6 zlatých. Boli vyrazené z XI. zlatého striebra, vážili 24,148 g a obsahovali 16,602 g čistého striebra. Menový systém z roku 1794 už nezahŕňal poltoláre. Táto zmena sa ukázala ako správna. Stiahnutie toliarov z trhu a ich razenie na pruské toliare už nebolo výhodné. Ukázalo sa však, že reforma bola oneskorená. V roku 1795 zanikol poľský štát. Z hľadiska umeleckej hodnoty patria toliare Stanislava Augusta medzi najkrajšie poľské mince. Ich návrhy pripravili a realizovali najvýznamnejší rytci Stanislavovej éry. Od roku 1766 bol rytcom mincí vo varšavskej mincovni Jan Filip Holzhaeusser (zomrel v roku 1792).
