Veľmi vzácna a v Dostychovom katalógu neuvedená odroda toliarov Vladislava IV. s chybou POI-L v kráľovskej titulatúre.
Odroda s bodkou na začiatku a dvojbodkou na konci averznej legendy - / : a s bodkami - / - na konci a začiatku reverznej legendy.
Na reverze viditeľná interpunkcia písmen v NE NO.
Pekná minca s dostatkom mincovnej sviežosti so stupňom AU58 od NGC. Reverz s krásne zachovaným zrkadlom, averz lesklý s veľkými fragmentmi mincového zrkadla. Dobre vykreslené detaily.
Krásna minca do najlepších zbierok mincovne Žigmunda III Vasa s najvyšším a jediným takto vysokým stupňom v registri NGC pre prezentovaný typ.
Averz: polpostavička kráľa s mečom a jablkom panstva, vpravo pod saským erbom pokladník Jan Daniłowicz.
VLADIS IIII D G REX POI - L M D LIT RVS PRVS MA
Reverz: korunovaný, deväťcípy erb obklopený reťazou s Rádom zlatého rúna, po stranách iniciály I-I, oddiel Jakuba Jakobsona
SAM LIV NE NO SVE - GOT VAND Q HR REX
Priemer 45 mm
Počas vlády Ladislava IV. platil zákaz razby drobných mincí, ktorý bol uzákonený za jeho predchodcu. Vzťahoval sa na štátne aj mestské mincovne. Korunné mincovne v Bydgoszczi a neskôr, od roku 1644, v Krakove tak razili len poltoláre, toliare, dukáty a ich násobky. Podobná bola aj mincovná produkcia pruských miest Gdansk, Toruň a Elbląg. Litovská mincovňa v tom čase nepracovala. Výnimkou bol skúšobný portugal vyrazený v roku 1640. Skúšobnú sériu trojakov, šestipencov a ortov pripravila aj mincovňa v Bydgoszczi v roku 1635. Okrem uvedených emisií sa v razbe Vladislava Vazu nachádzajú aj kopejky b. d. z obdobia, keď bol knieža Vladislav zvolený za moskovského cára, a trojkrejcary Opolského a Raciborského kniežatstva z roku 1647.
