Varieta s portrétom kráľa s korunou, v brnení s ramenom s hlavou leva a s Rádom Ducha Svätého na hrudi. Vyrazené v mincovni v Gdansku pod vedením Christiana a Davida Schirmerovcov, razené v roku 1683 Höhnom, významným gdanským medailérom.
Nepochybnou kuriozitou v prípade týchto dukátov je dátum, v ktorom bola zrejme posledná číslica 8 vyrazená na číslici 3.
Detail zdravý s nedostatkom na portréte typický pre tento ročník. Pozadie obojstranne svieže s prirodzeným leskom. Drobný škrabanec vedľa kráľovského portrétu.
Dukát z roku 1688 je jednou z mála gdanských zlatých mincí razených bez mincovnej značky. Ponúkaný exemplár je rozhodne nadpriemerný s veľkou mincovou sviežosťou s patinou v červených tónoch typickou pre zlaté mince.
Averz: poprsie kráľa v zbroji vpravo, s korunou na hlave, s Rádom Ducha Svätého na hrudi.
IOAN-III D G-REX POL-M-D-L-R-PR-
Reverz: dva levy podopierajúce mestský štít, nad štítom kvetinový veniec, v strede tri ratolesti, pod levovými labami kvety
MON-AUREA CIVITAT-GEDAN*1688/3
Zlato, priemer 24 mm, hmotnosť 3,46 g
V súvislosti s obvineniami pruských poslancov z kvality mincí razených v Bydgoszczi prijal Sejm republiky 16. februára 1685 uznesenie s týmto obsahom: "Keďže strieborná mincovňa z roku 1676 v Korunnej veľmi neosvedčila , .. . Uznesenie sa však nevzťahovalo na pruské mestá, ktoré už fungovali v inom peňažnom systéme . Gdansk v tomto období trpel trvalým nedostatkom mincí, čo si istým spôsobom vynútilo len dva druhy emisií. V roku 1688 sa začali raziť dukáty a mincové šekely.
Marian Gumowski vo svojej štúdii "Gdanská mincovňa" píše o dukátoch Jána III Sobieskeho nasledovné: "Dukáty boli razené na uhorskej nohe z 23,5 karátového zlata. Z krakovskej pokuty sa vydalo 56 kusov s jednotkovou hmotnosťou 3,5 g. V obchode sa dal dukát kúpiť za 6,5 až 7,5 poľských zlotých v striebornej minci a 14 až 15 zlotých v medenej minci."
