Veľmi vzácna odroda posledného ročníka toliarov Augusta III Sasa, tzv. banco-talier, razený na poľskú pätu.
Odroda so signatúrou L, rytca Leupolda, pod poprsím, pri kožených náramenníkoch a s písmenami L-F (Leupold fecit) v koncoch stoniek palmových ratolestí na reverze.
Centrálna vzácnosť, ale minca s čistým, sviežim zrkadlovým pozadím. Povrch mierne odretý.
Prirodzená patina od okraja.
Veľmi krásny exemplár, najmä pre túto emisiu. Nepochybne položka, ktorá by mala byť súčasťou rozšírenej zbierky saských mincí.
Averz: poprsie s korunou a brnením prikrytým plášťom, na hrudi má Rad zlatého rúna.
D G AVGVSTVS III REX POLONIARUM
Reverz: pod korunou vo venci z palmových ratolestí päťpoľový štít erbu Poľsko-litovskej únie (poľská orlica a litovský erb sú vo štvorci, v srdcovom poli dvojpoľový erb Saska, kurfirstov meč a Ruta Girdle), pod iniciálami EDC
SAC ROM IMP ARCHIM ET ELECT 1756
Priemer 43 mm, hmotnosť 29,01 g
Milovník a znalec mincovníctva Augusta III Sasa, pán Piotr Anuszczyk, vo svojom katalógu "Tymfy a orty Augusta III Sasa 1752-1756" píše nasledovné: "L je signatúra rytca Leupolda, ktorý v roku 1754 vyhotovil pečiatky na toliare so signatúrou a bez signatúry pod bustou. Portréty ortieľov z tohto roku v type 54l vykazujú veľkú podobnosť a niektoré sú dokonca totožné s portrétom na toliaroch. To nám umožňuje pripísať autorstvo pečiatok pre 26 variantov typu 54l Leupoldovi.
Ten je aj autorom pečiatok pre toliare z roku 1756 s mierne odlišným portrétom, ako sú uvedené vyššie. Tieto toliare sa vyrábajú v troch verziách..."
Počas šestnástich prvých rokov svojej vlády August III Saský v podstate nemal žiadnu mincovú politiku. Až v roku 1749 sa rozhodlo o začatí výroby medených šekelov a grošov. Túto úlohu vykonávali tri mincovne: v Drážďanoch, Gruntale a Gubine. Na druhej strane v roku 1752 sa v Lipsku začali vyrábať zlaté mince (augustdory a dukáty a ich zlomky a násobky) a strieborné mince (toliare, poltoláre, dvojzlatníky, tymfy, orty, šesťpence, trojpence a poltoláre). Z formálneho hľadiska bolo prepúšťanie mincovní vydávajúcich poľské mince nezákonné. Poľský Sejm k tomu totiž nedal súhlas. To isté možno povedať o činnosti mestských mincovní v kráľovskom Prusku. Gdansk, Toruň a Elbląg začali s výrobou mincí bez toho, aby si vyžiadali súhlas pokladníka Karola Sedlnického.
