Vzácna medaila vyrazená na počesť založenia Rádu bieleho orla kráľom Augustom II Sasom.
Na averze poprsie panovníka s otolitovou legendou, v dolnej časti podpis rytca GROSKURTA. Na reverze je zobrazený bohato zdobený trón s plnými rádovými insígniami, prevýšený korunou a dvoma orlami, v rube nápis RESTAURATOR ORDINIS AQVILAE ALBAE.
Medaila Heinricha Paula Groskurta, razená po roku 1713 (pravdepodobne 1718 - 1719), keď bola stanovená konečná podoba rádových insígnií.
Veľmi pekná kópia s krásne exponovaným kráľovským portrétom a množstvom prirodzeného lesku v pozadí.
Atraktívna položka z radu poľských čestných medailí.
Averz: busta kráľa vpravo, pod signatúrou GROSKURT.
Legenda: D G AVGVSTVS II REX POLON ELECT SAXON(Z Božej milosti poľský kráľ August II, saský kurfirst).
Reverz: Rád bieleho orla zavesený na stuhe, na kráľovskom tróne korunovaný korunou a dvoma orlami
Legenda: RESTAVRATOR ORDINIS AQVILAE ALBAE(Obnoviteľ Rádu bieleho orla)
Priemer: 44 mm
Hmotnosť: 25,96 g
Umiestnené medaily nemajú uvedený rok, kedy boli vyrobené, ale stuha a hviezda Rádu bieleho orla, ktoré na nich vidíme, sú neklamným znakom toho, že boli vyrazené najskôr v roku 1713, kedy August II. udelil rádu insígnie, ktoré si dodnes zachoval a ktoré vydávajú súčasné medaily. Tento čestný znak je napokon o deväť rokov starší ako práve uvedený dátum, keďže ho August II. založil v roku 1703 v Tykočíne.
Založenie rádu Bieleho orla sa vzťahuje na veľmi významnú epochu v živote Augusta II. V roku 1703 sa vojská švédskeho kráľa Karola XII. rozšírili po Litve, Poľsku a časti kráľovského Pruska; dokonca aj časť poľského národa začala kolísať vo svojej vernosti vyvolenému panovníkovi; kráľ August, ktorý chcel povzbudiť Poliakov k odvážnej obrane svojej krajiny a upevniť vernosť sebe samému, sa vydal tajnými cestami zo Saska cez Sliezsko, Moravu a Uhorsko a nečakane dorazil do Tykocinu. Tam založil Rád bieleho orla a rozdelil ho medzi najvýznamnejších poľských pánov, neochvejne verných jeden druhému, akoby ich chcel odlíšiť od tých, ktorí sa prikláňali na švédsku stranu.
Rád Bieleho orla mal v tom čase predsa len iné čestné označenie ako dnes. Bol to len medailón, na ktorého jednej strane bol poľský orol s nápisom: pro fide, lege et rege a na druhej strane bola kráľovská číslica A.R. Tento medailón, ako sme už spomenuli, sa v roku 1713 zmenil na rád s hviezdou a stuhou, ako sú v iných krajinách.
Na medailách, ktoré sú umiestnené v tomto článku, je vyobrazený kráľ August II. s titulom vzkriesiteľa Rádu bieleho orla. Tento nápis nezobrazuje veci tak, ako boli v skutočnosti. Panovník bol totiž nepochybne jeho tvorcom. Historická kritika nepripúšťa mylné tvrdenie, že Rád bieleho orla založil Vladislav Łokietek, alebo ako tvrdia iní autori, Vladislav IV. Hoci tento kráľ skutočne zamýšľal založiť v Poľsku rád pod názvom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, s predmetným rádom to nemá nič spoločné.
Biskup Albertrandi uvádza, že kráľ August sa pri zriadení rádu Bieleho orla obával odporu šľachty, ktorá nebola naklonená inštitútu urážajúcemu jej rovnosť. Tento panovník preto nechcel zaviesť tento rád ako novinku, ale skôr ako niečo, čo založil predchádzajúci panovník a čo sám obnovil.
Insígnie oboch rádov, teda Bieleho orla a plánovaného rádu Vladislava IV. sú úplne odlišné. Čestným znakom rádu Nepoškvrneného počatia mal byť červený kríž s obrazom Panny Márie. Panny Márie; biely orol na ňom nebol.
Po tom, čo sme povedali, pokiaľ ide o medaily uvedené v tomto článku, je naším zámerom zaradiť sem aj návrh stanov uvedeného rádu, ktorý sme našli medzi písomnosťami po poľnom maršalovi grófovi Flemmingovi.
Hoci na uvedenom návrhu nie je uvedený dátum, zdá sa, že pochádza z roku 1713, keďže bol uložený v priečinku označenom uvedeným rokom}.
