Variant dizajnu označený sériou A. a postupným číslovaním. Šikmý červený nápis "MODEL" ohraničený dvojitými riadkami.
Bankovka s certifikátom PMG so stupňom PMG 65 EPQ.
Krásne zachovalá bankovka s druhým najvyšším stupňom hodnotenia v registri PMG. Prírodná.
Vzácnejší a vyhľadávaný dizajn, ktorý sa s obľubou zaraďuje do zbierok obehových bankoviek vzhľadom na nízku dostupnosť obehovej verzie v atraktívnom stave zachovania.
V roku 1944 sa poľské krajiny dostali pod sovietsky vplyv. V roku 1944, po vyhnaní nemeckých vojsk za rieku Vislu, bol zorganizovaný nový peňažný systém. Vzhľadom na stále prebiehajúcu vojnu bol návrat Poľskej banky z Londýna nemožný a komunistické orgány nesúhlasili so zachovaním činnosti emisnej banky v Poľsku. Koncom augusta bol zriadený Ústredný pokladničný fond, ktorý vydával papierové zloté s dátumom emisie 1944. Kurz zlotého bol vyrovnaný s kurzom rubľa. V polovici januára 1945 bola založená Národná banka Poľska, ktorá prevzala povinnosti centrálnej banky. Pri výmene zlotých Emisnej banky v Poľsku za zloté NBP bolo povolené vymieňať v pomere 1:1 sumu 500 zlotých za každú dospelú osobu.
Na obnovenie trhovej rovnováhy v krajine medzi peňažným obehom, mzdami a cenami bola potrebná druhá menová reforma. O jej potrebe sa začalo uvažovať v roku 1947. Vtedy sa začalo s prípravou nových peňažných znakov v podobe mincí a bankoviek, ktoré sa mali zaviesť do obehu.
Menovú reformu zaviedol Sejm zákonom z 28. októbra 1950. Vtedy bola zavedená nová peňažná jednotka s paritou 1 zlotý =
Výmena peňazí z roku 1950 nemala žiadne obmedzenia týkajúce sa sumy, ale na výmenu bol stanovený veľmi krátky časový limit. Uskutočnila sa v pomere 100 starých zlotých za 1 nový zlotý. V roku 1950 sa ceny a mzdy prepočítavali výmenným kurzom 100:3. Zavedenie takéhoto pomeru starých zlotých k novým zlotým pri výmene malo za následok výrazné zníženie reálnej hodnoty peňazí v držbe obyvateľstva. Cieľom reformy menového systému v roku 1950 bolo zabrániť inflácii a zvýšiť kúpnu hodnotu zlotého.
